Janka (29) z východného Slovenska sa rozhodla odísť do Rakúska, aby si zarobila na vlastné bývanie.
Tri roky pracovala ako opatrovateľka v rodine pri Linzi.
Zarábala dobre – ale nie všetko bolo také, ako si predstavovala.
Jej príbeh je o peniazoch, rodine a tom, čo je v živote naozaj dôležité.
💶 Začiatok: „Chcela som len lepší život.“
„Keď som odišla, mala som sen – kúpiť si byt, niečo si našetriť.
Doma som robila v potravinách, z výplaty 750 € sa nedalo nič odložiť.
V Rakúsku som dostala ponuku 1 800 € mesačne.
To sa zdalo ako výhra,“ spomína Janka.
Na začiatku to bolo ťažké – noví ľudia, jazyk, samota.
„Prvé mesiace som plakala. Ale potom som si zvykla. Rodina, u ktorej som robila, bola fajn.“
❤️ „Zvykla som si na prácu, ale nie na samotu.“
Práca opatrovateľky je náročná – 24 hodín denne si s niekým, o koho sa staráš.
„Nie je to len o pomoci, ale aj o psychike. Si ďaleko od domova, rodiny, kamarátov.
Aj keď zarobíš, stále ti niečo chýba,“ hovorí Janka.
Po troch rokoch si našetrila dosť na to, aby si mohla kúpiť malý byt doma.
A rozhodla sa vrátiť.
🏡 „Doma som síce zarobila menej, ale bola som šťastnejšia.“
Po návrate pracovala ako administratívna pracovníčka s platom 1 000 €.
„Nie je to veľa, ale mám rodinu nablízku, svoj byt, svoje tempo.
V Rakúsku som mala viac peňazí, ale menej života. Teraz mám menej peňazí, ale viac života.“
💬 Čo odkazuje ostatným?
„Nechcem nikoho odhovárať od zahraničia – stojí to za skúsenosť.
Ale treba mať plán, vedieť, čo chceš a prečo to robíš.
Ak ideš len kvôli peniazom, veľmi rýchlo zistíš, že to nestačí.“
🏁 Záver:
Nie každý sa musí vrátiť, ale každý by mal vedieť, prečo odišiel.
Niektorí nájdu šťastie vonku, iní doma.
Dôležité je, aby si mal pocit, že žiješ svoj život – nie život niekoho iného.
👉 Viac príbehov Slovákov doma aj v zahraničí nájdeš na Chcemzamestnanie.sk